Božidara Turzonovová
„Netreba sa zdráhať, uznať naše hodnoty“
Dejiny, história, nie sú niečo „naviac“. Sprevá dzajú nás každý deň, minulosť cez nás prúdi, hoci si to vôbec neuvedomujeme a filtruje sa cez naše osobné životy do budúcnosti. Na chvíľku je súčasťou dejín každý z nás, každý z nás ich prežíva a každý z nás formuje, hoci si to možno vôbec neuvedomujeme, lebo sami seba považujeme za príliš bezvýznamných. Všetci sme však obklopení minulosťou, ktorá k nám preniká v osobných spomienkach na našich rodičov a starých rodičov, z učebníc, literatúry, kníh, hudby, architektúry, politiky... okolo nás i v nás žijú svoje posmrtné životy tisícky telesne síce mŕtvych, ale prostredníctvom svojho diela stále živých ľudí, vlastne od Adama a Evy, ktorých hriech sme vraj zdedili. Niet kam uhnúť, niet kam uniknúť, dejiny tvoria ľudia, sú pre ľudí.
Pravdaže, existuje malý zlomok populácie, ktorý históriu formuje oveľa intenzívnejšie ako anonymný zvyšok. Sú to jedinci, ktorých mená pretrvávajú, či už zásluhou ich diela, alebo niekedy len zvláštnou zhodou okolností, ktorú nazývame irónia osudu.
V pripravovanej publikácii ide autorom o prvú skupinu osobností, o ľudí, ktorí svojím dielom, odvahou, rozhľadom, talentom či intelektom vybočili z radu, ktorí nespievali iba zborové piesne, ale stali sa sólistami, niekedy dokonca takými významnými, že boli z národného, stavovského či konfesionálneho zboru vylúčení. Oni však pokračovali vo svojich často až do smrti sólových kariérach a spravili dobre, lebo národný chór ich nakoniec – väčšinou, žiaľ, naozaj až po smrti – milostivo opäť prijal za svojich, lebo bez nich by napokon ani nemohol existovať. Národnú identitu z veľkej časti tvorí vedomie historickej kontinuity, vedomie, že sme súčasťou niečoho, čo nás prevyšuje, čo nazývame, povedzme, večnosťou. Tú s osobitnou silou vytvárajú na konkrétny obraz ozajstné individuality, elity, i keď marxizmus-leninizmus sa nám snažil nahovoriť, že historický význam má iba masa, dav, trieda. Každá doba má však svoje elity a naše sebahodnotenie, sebavedomie a sebauvedomenie súvisí predovšetkým s ich výkonmi.
Projekt Dejiny sebavedomia alebo Diplomati bez pasu hovorí práve o takýchto ľuďoch, preto si myslím, že je to neobyčajne správny a z hľadiska našej sebareflexie dokonca veľmi správny počin. Už sa totiž netreba zdráhať uznať naše hodnoty, tým skôr, že ako sa z pripravovanej publikácia dozvieme, mnohé už dávno uznali vo svete.
Božidara Turzonovová
herečka